One direction FOREVER!!!!

Naozaj chcú utekať do konca ich životov, predsa by museli utekať do nekonečna. Niekto kto je nesmrteľný, nemá šancu. Rada im pomôžem. Nie som až tak bezcitná, nedokážem žiť v samote, ktorá ma obklopuje roky. Konečne mám možnosť niekoho zabiť! Nenechám si ujsť tú chvíľu. Chalani stále stáli zo smutnými výrazmi. Sú tak neviní, ale vo vnútri zlý. Na povrch chladný, z vnútra milujúci. Niekedy sa nespoznávam, som predsa beštia, ale pri nich som iná. Cítim sa ako keby som niekam patrila. Zapadla som do skupiny ľudí, ktorí sú také isté monštrá ako ja. Nič netrvá dlho, ani tento boj čo práve príde. Možno to neprežijem ja, ale aspoň sa zbavím svojej časti, ktorá nie je až tak nesmrteľná. Nie som bezcitná mrcha, aj keď som upír. Som jednoducho len viac krvilačná. Nepomáham druhým, lenže pre nich by som to urobila aj milión krát. Radosť tu s nima byť. „Som tu pre vás,“ oznámila som im. Všetko čo som povedala je myslené vážne. Nepoznám ich dlho, ale znamenajú pre mňa veľa. Chalani ma po jednom objali až ma skoro zadusili ale to je predsa nemožné keď som nesmrteľná. Nakoniec ma objal Liam. Jeho objatie mi dalo pocítiť niečo ako chvenie v bruchu. Už od prvej chvíle vyvolával vo mne  pocity neistoty či ma naopak zase lákal a ťahal k sebe. Všetko mi pripadalo ako sen, jeden velikánsky sen. Dúfala som, že sa ráno zobudím a nič z tohto nebude pravda. Jeho telo má závan borovice. Zabudla som sa zmieniť, že každý upír má vlastnú vôňu.

Ako som povedala, ja ich ochránim aj keby som mala zomrieť. „Som za teba rád, čo by sme bez teba robili?“ usmial sa Zayn. Úsmev som mu opätovala. Konečne som spoznala niekoho kto je ako ja. Je ich päť a sú to tí upíri, ktorých som kedy stretla. Možno nie sú skúsený, ale boja sa neboja. Ak by som im predviedla pár chvatov, tak by sa možno vedeli aj ubrániť. „Takže, čo budeme robiť?“ spýtal sa Niall. Ten blondiačik je tak chutnučký. „Neviem, poďme si pozrieť film nejaký,“ navrhla som. Naozaj sa tu nič nedá robiť. Sme upíry a žijeme dlho a preto sa nudíme. Všetky aktivity sme už vyskúšali.

Posadali sme si do obývačky na gauč a pustili si nejaký horor myslím, že sa volal Kruh. Nepatrím medzi tých čo sa boja. V živote som si prešla všetkým možným. Všade okolo mňa je zlo, ktoré nie a nie odísť. Som niečo ako živý terč. Každý sa do mňa len naváža, vinu hádže na mňa. Neviete si predstaviť aké je to byť tá ktorá za všetko môže, ale pravda je iná. Ak by sa mi niečo také zase prihodili, tak tá dotyčná osoba by nebola medzi nami. Som sa zmenila. Predsa zmena robí človeka. Nič iné ako chuť tej špinavej ľudskej krvi si nemôžem priať. Tá predstava, keď sa zakúsnem do tepny, ktorá vrie čerstvou krvou, ktorá mi tlkotom poukazuje sama na seba. Bože, to je tak nádherná predstava, sama neverím čo len pomyslenie na to so mnou robí. Slinky mi po tvári tečú. „Bree, si v poriadku?“ spýtal sa ma Liam. „Som, len som sa zamyslela,“ odvetila som a zahryzla som si do spodnej pery. Liam sa usmial a svoj zrak vrátil na film. V podstate som ho ani nevnímala. Teraz je hlavné niečo vymyslieť pre chalanov. Musím im pomôcť a zbaviť sa toho pocitu, že som neschopná. Pre mňa znamená život iných veľa. Nevyzerá to tak, ale je to tak.

PS: Konečne som sa dopracovala k ďalšej časti. Naozaj mi už dochádzajú nápady, ale snažím sa. Je ľahké čítať ale niečo napísať je des. Strašne veľa premýšľania a neviem čoho ešte. Venujem sa poviedkam, ktoré sa nejak ujali u čitateľov, ale aj tým ktoré sa neujali čo ma mrzí. Nikto z vás nie je schopný napísať aspoň jeden jediný komentár, do ktorého mi stačí napísať len jedno jedinučké slovo. TERAZ SI POPROSÍM  KOMENTÁR........