Wilde Angels 2
Bree
Kráčala som ulicou. Slnko mi pálilo na tvár, jeho slnečné lúče dopadali na celé moje telo. Nemám ponatia kam idem, kam ma moje nohy zanesú. Nechcela som myslieť nato čo som, kto som a čím sa živím. Aj keď milujem môj život upíra, niekedy je to neznesitelné, ale zvikkla som si. Kráčala som k lesu, na kraji úžiny. Moje čuchové bunky mi oznamovali krv. Cítila som krv zvieraťa. Je tu aj niekto iný ako ja? Kto sa odváži loviť v mojom revíre? Rýchlostou svetla som sa premiestnila na miesto kde cítim krv. Nič, nikoho tu niet ani smietky. krv pokračovala dlhou čiarou. Následovala som ju. Doviedla ma až k nejakému veľkému domu. Zaklopala som na dvere a čakala kto mi otvorí dvere.
Asi po dlhej dobre sa niekomu uráčilo otvoriť dvere. Otvoril mi chalan, nádherné hnedé oči. Pekný je ale to ho neospravedlňuje. "Ako sa odvažuješ zabíjať v mojom revíri?" zavrčala som na neho Trochu cúvol a dovolil mi vstúpiť dnu. Presunuli sme sa do obývačky, kde bolo ostatné osadenstvo. päť upírov v mojom revíri? Čo som komu urobila? Dobre, kľudni sa.... Ono to dopadne dobre. "Oni lovili, nie ja," ovetil mi. Pozreli sa na mňa a pískli. Neandetálci. "Ako sa opovažujete! Nemysleli ste na to že tu je niekto iný ako vy?!" priam so mňa sršala zlosť. Nikto mi tu nebude zabíjať, bez ohlásenia.
PS: Dnes kratšia, pretože mám školu... potom vám pridám dlhšiu
