Choď na obsah Choď na menu

Never Say Never 10

30. 6. 2014

 

Chalani ma vysadili pred domom. Keď som stála pred dvermi tak som si povzdychla. Nevedela som čo robiť. Toto všetko je na mňa až moc. Sama neviem ako sa správať ďalej. Najradšej by som sa na toto všetko vykašľala ale bohužiaľ nemôžem. Dostala som dar, ktorý sa neodmieta. Boh mi nadelil moju druhú podobu za účelom ktorý mi je neznámi. Vošla som dnu a okamžite som šla do svojej izby. Ľahla som si do postele a nudila som sa. Snažila som sa pochopiť to čo sa stalo. Ako je možné, že ma Zayn poslúchol? Čo ho donútilo mi pomôcť a ponúknuť ochranu? Milujem ho vo vnútri ešte? Sama ani neviem. Niečo k nemu ešte cítim. Nejaká sila ma ťahá k jeho vlkovi. Fakt je toho na mňa dosť.  So Zaynom sa cítim v bezpečí. Ak som sama cítim že ma niekto sleduje. Moje pocity ma nikdy a to vravím nikdy nesklamali. Niečo mi v tomto živle smrdí a tým myslím niečo veľké. Všetko je tak zložité, ale ono sa to ešte dá vydržať.

 

*****

Ráno som sa zobudila na zvuk budíka. Sníval sa mi sen, počkať, to nebol sen ale skutočná realita. Ako každé ráno som sa nachytala do školy. Potom si zašla do kúpeľne kde som vykonala rannú hygienu. Namierila som si to k šatníku odkiaľ som si vytiahla shortky a tielko.

Pomalými krôčikmi som zišla dolu do kuchyne. Sadla som si za stôl a čakala kým mi mama podá raňajky, ale to by si ma musela všimnúť.  „Dobré ránko, zlatíčko,“ pozdravila ma mama. „Dobré,“ odvetila som jej. Podala mi raňajky, ktoré tak krásne voňali. Počas jedenia prišla dolu aj Katy a sadla si za stôl. Mama podala aj jej raňajky. Do školy ideme spolu.

Nasadli sme do auta Katy, pretože mne sa nechcelo riadiť. Cestou sa ma pýtala na všelijaké veci ohľadom toho čím som. Sama som nevedela skoro nič, tak som jej povedala len to čo viem. Možno to nedáva zmysel ale to v dnešnej dobe nič. Potrebovala som odpovede. Ben ma totálne ničí, teda chce. Zayn sa snaží zapôsobiť, Louis a Niall ma stále strážia a Harry, cítim z neho lásku, ale ja to tak zatiaľ ani necítim k nemu. Neviem čo odo mňa čaká, nemám poňatia čo budem robiť, nič.

 

Auto od parkovala na parkovisku a obe sme šli do budovy školy. Tam sme sa rozdelili a každá šla vlastným smerom. Triedy a aj skrinky máme na opačnom konci školy. Rozlúčili sme sa a išli preč. Kráčala som pomalým krokom k skrinke, ktorá je naozaj dosť ďaleko.

Skoro som bola u skrinky, keď do mňa vrazil niekto. „Nevieš dávať pozor!“ vrčal a to dosť vodcovsky. Paráda, ďalší alfa na území. „Ty nedávaš pozor,“ štekla som aj ja vodcovsky. Pozeral na mňa. Skôr zahlídal. Neznášam takýchto ľudí, nie to ešte vlkov. „Maličká sa hrá na vodcu,“ škeril sa. Potrebujem Zayna. Povedal že viem ako na to. V mysli som mala obraz vrčiaceho cudzinca a tam som dala hlas pomoc. Neviem ako ale dokázala som ten obraz preniesť. „Nehrám sa na nič, som alfa a ty nič,“ štekla som.  Nenechám sa zastrašiť. Prečo by som aj mala. Nebudem ukazovať moju slabosť, ukážem moju silu!  On sa zasmial a krútil hlavou. Čo je to za individuo? Musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som mu jednu nešvihla cez papuľu. „Maličká, nevie s kým sa zahráva,“ usmial sa. „To ty nevieš kto som ja,“ vrčala som. Čo som ja? Zabijem ho, prisahám, že ho raz zabijem.

Kým stihol niečo povedať, pribehol Zayn. „Daj jej pokoj Payne,“ zavrčal Zayn. Tak oni sa aj poznajú. To mi je ale náhodička.  Kto to je a čo sa to tu deje? „Dievčatko má ochrancu, čo Malik?“ uškrnul sa. „Dievčatko ti nakope zadok,“ sršala som. Rozosmial sa. Zayn sa na neho pozrel a rukou naznačil nech ideme von.  Ťahal nás do lesa, kde som sa zmenila prvý krát.  On ma nechá bojovať? Tak strašne sa teším. Milujem svoju srsť. Milujem byť vlkom. Zastali sme čo najďalej od obyčajných ľudí. Boli sme tam kde nás môže pozorovať len obyvateľstvo lesa. Mojim telom pulzoval adrenalín, pretože sa postavím alfovi, takému aký som ja. Krv sa mi zrážala od nervov. Čo ak zlyhám? Som mimo, nikdy nezlyhám.  Dám do toho všetko.

„Necháš ju bojovať? Si vravíš chlap?“ smial sa ten Payne. „Len aby som sa nesmial ja, sám som zažil jej silu,“ uškrnul sa Zayn. Pozrela som sa na neho. Kývol mi hlavou a ja som sa mohla meniť.

Stála som tam vedľa Zayna. Som vysoká a mohutná dosť. Ten magor sa nezľakol a zmenil sa aj on. Obaja sme boli rovnako vysoký. Bola som pripravená útočiť, ale aj sa brániť. Jeho srsť bola šedo biela. Bola matná, nie ako moja ale proste taká iná. Taká akú má aj Ben. Presne, je to vodcovská matná farba. Je mi jedno čo je zač.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.