Mysterious 4
Niall
Odprevadil som mu po dom a potom som odišiel. Ponáhľal som sa domov. Vošiel som dni do domu a išiel do obývačky za ostatnými. Sedeli na gauči a Louisa ošetroval Hazza. „ Louis si v pohode?“ spýtal som sa. Pozrel sa na mňa. „ Prečo ste išli cez les?“ sykol od bolesti. „ Musel som, vedel som o tej pume,“ povedal som isto. Pozeral na mňa ako puk. Jednoducho som o nej vedel, viem aj čo sa stane. Nix je zvedavá, jej postoj bol nijaký. „ Akože vedel?“ spýtal sa Harry. „ Puma ju prenasleduje na každom kroku, ja ju chránim, som tam kde ona a tá puma tiež. Snaží sa ju zabiť alebo čo,“ vravel som. To už spozornel Liam. Všetci vedia všetko. Lenže nikto nevie čo prežívam. Neviem si predstaviť, život bez vlčieho ja. Vlk je všetko čo v živote chcem. Teda chcem aj Nix, za tie roky som si už zvykol, jej neha jej smiech a jej nežný hlások by mi chýbal. Všetko na nej je dokonalé ale ju nikto nenahradí. „ Niall, raz to musí prísť, nemôžete ju celý život ochrániť pred jej osudom,“ vravel Zayn. „ Viem, ale aspoň pár dní, ona niečo tuší a zistí to,“ vravel som isto. Chlapci sa na mňa nechápavo pozreli. „ Rekcia na Louisa nebola žiadna, nemala strach, neutiekla, jednoducho je zvedavá,“ povedal som rázne. Jej zvedavosť nás zabije všetkých. Mám len pár dní, pár. Všetko čo som videl a zažil ostane len minulosťou. Nebudem zaľúbený, nebudem mať deti, všetko čo som si budoval bolo na nič. Moji priatelia, moja rodina, všetci budú moja minulosť. Svetlo nikdy neuvidím, nezacítim rannú rosu, neokúsim beh vo veternej smršti, neucítim vánok na mojej tvári. Moja myseľ sa zatemnila, to dievča mi skazilo život. Musím sa jej vyhýbať. Budem ju len chrániť a nič iné. Nemám náladu ani na jedlo. Život sa mi rúti, to len pre jedno dievča. Jedno zvedavé dievča, čo nevie ani o nej samej. „Idem sa prejsť,“ oznámil som chalanom a už som bežal do lesa.
Nix
Už sa zvečerilo a ja som išla do lesa. Išla som presne po tej ceste. Cítila som aj nemožné. Počula som zvuky, cítila som jej prítomnosť. Vedela som, že tu bude, preč? To neviem ani sama. Kráčala som ani neviem kam. A ako na jed ma tá puma predbehla a postavila sa predo mňa ako vždy. Nič iné nedokáže. Je mi jedno či ma zabije. Tento krát som sa netriasla ako osika, teraz som nemala strach, verila som si, dokážem aj nemožne. V takejto situácii som schopná aj nemožného. Moja myseľ sa sústredila na vlka, vlka bieleho ako ľalie, na jeho modré oči plné odvahy. Zatvorila som oči a predstavila som si ho. Zrazu som započula vrčanie. Otvorila som oči a predo mnou stál v plnej kráse biely fešák. Biela srsť ako sneh, trblietavé oči ako nočná obloha, biele zuby ako jelša, sila a mohutnosť neba i zeme. Úžas, ktorý mu odhalilo jeho pevné svaly. Telom mi burcovala vrúcna nádej, nádej jeho pohľadu. Lenže teraz to bolo niečo iné, rýchlo si to s tou pumou vybavil a zmizol rýchlosťou svetla.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
