Nix
Ako po mne chcel Niall išla som do triedy. Sadla som si na svoje miesto a profesorka si to ani nevšimla. Moje myšlienky sa búria. Tie jeho modré oči som videla, len kebyže si spomeniem kde. Viem, že ho poznám, nie je to hoci kto je to niekto kto má veľkú mieru byť v mojom živote. Človek alebo bytosť, ktorá znamená pre mňa viac ako len kamarát. Videla som ho viackrát, len neviem kde. Čakám na moje reflexy, kedy sa spamätajú. Mozgové závity mi pracujú na plné obrátky. Nejako si nemôžem spomenúť. Ale to prejde. Jediné na čo som teraz myslela bol ten vlk. Vlk, ktorý mi pomotal hlavu. Predstava, že sa stretnem s viacerými ma láka viac a viac.
Po škole
Šla som presne na dohodnuté miesto. Už tam stál usmiaty Niall. „ Ahoj,“ pozdravila som ho. „ Ahoj, poď pôjdeme sa prejsť do lesa,“ povedal a už sme vykročili. Iná baba na mojom mieste by panikárila, ale ja som cítila, že mi neublíži. Verím mu, vždy budem. Vykročili sme smerom k lesu. Kráčali sme tou istou cestičkou ako ja včera. Mala som ten pocit neistoty, ale Niall sa na mňa usmial a všetok strach so mňa opadol. Jeho úsmev mi dal všetku radosť, väčšiu odvahu. Moje zmýšľanie vytrhlo praskanie konárov, tak ako v noci. Ale Niall kráčal ďalej a ja som nemala žiaden dôvod zastať. V tichosti sme kráčali lesom. A v tom pred nás vyskočila zase tá istá puma. Mám pocit, že dnes sa zopakuje tá istá situácia. V hlave mi behá otázka, odkiaľ sa tu berie puma. Nič nedáva zmysel. „ Stoj a nehýb sa,“ povedal mi Niall. „ Nie som sprostá, veď by ma zožrala,“ povedala som s iróniou v hlase. Niall sa nechápavo na mňa pozrel. „ No že nie som sprostá, už som mala dočinenia s pumou a nie raz,“ odvetila som mu. On súhlasne prikývol. A akoby toho nebolo málo, skočil pred nás svetlo hnedý vlk, dnes ma už nič neprekvapí. Príroda je divná, ale zasiahne v pravý čas. Vravím to z normálnym hlasom, pretože nemá zmysel byť prekvapená, ak sa to už raz stalo. Nemám dôvod, myslieť si opak. Všetko čo sa stane mi ostane v mysli, ostane to len ako spomienka na minulosť. Stalo sa presne to isté čo včera. Musím si o tom zistiť viac. Zase bitka a potom ju položil na lopatky. A ako včera ju pustil a ona utiekla do lesa. Vlk odišiel pre a ja s Niallom sme odišli preč ako keby sa nič nestalo. Niečo mi tu nehrá, cítim tú pumu, cítim jej pach. Čo sa to so mnou deje? Blúznim, patrím na psychiatriu. Niečo sa deje, ja som v strede a všetko sa okolo mňa krúti. Kráčali sme lesom a stále som myslela na všetko možné. Ako je možné, že u nás v lesoch je puma, akoto že v našich lesoch sa nachádzajú vlci väčší ako človek, pevný ako slon a silný ako lev. Všetko čo sa deje má svoj dôvod, všetko má vysvetlenie. „Ja už pôjdem,“ povedala som Niallovi. „ Iste, odprevadím ťa,“ odvetil a vybrali cestou ku mne.
Pri mojom dome ma objal a odišiel. Vošla som do domu a ihneď šla do izby. Dnes večer pôjdem cez les. Je mi jedno či sa to zopakuje alebo či ma zabije niečo. Chcem ho zase vidieť. Chcem vidieť toho vlka, ktorý ma celú opantal, ktorý mi pobláznil hlavu.
Niall
Kráčali sme ďalej a nečakane sa pred nás vyrútila puma. Stále nechápem význam toho, že puma je tu a vždy všade kde je Nix. „ Stoj a nehýb sa,“ povedal som. „ Nie som sprostá, veď by ma zožrala,“ povedala s iróniou v hlase. Nechápal som čo malo toto znamenať. „ No že nie som sprostá, už som mala dočinenia s pumou a nie raz,“ odvetila mi v pohode. Vôbec nemá strach, neklepe sa, nič, len pozoruje situáciu, ako keby ju to fascinovalo . Kde si Louis, vravel som si v sebe. Vždy sa niekde túla. A zrazu len skočil spoza nás. Nemohol som mu pomôcť, inak by som sa prezradil. Nemôžem sa premôcť. Musím byť pokojný. Konečne ju dostal na lopatky a potom sa puma zdekovala. Nemáme v popisu práce zabíjať, iba ich odstrašiť
