Mysterious 11
13. 3. 2014
Nix
„Vyzývam ťa na súboj, na post alfy,“ povedal Austin. Chalani sa na neho pozreli ako na blázna. Oni dobre vedia, že mňa neporazí. Prikývla som. Vyšli sme von a tam sme sa obaja zvlčili. Teším sa na to ako dieťa na zmrzlinu. Porazím ho a k tomu sa dobre vyšantím.
Austin na mňa zaútočil a ja som nezaostávala. Trhala som ako som vedela. Mám pocit, že som vlkom viac ako človekom. Milujem stránku vlka. Dokážem viac ako ostatní a to ich oslabovanie ma baví. Stačí vidieť ich pot stekajúci po ich tvári, ten strach vďaka, ktorému sa klepú. Podlamujú sa im nohy, chcú utiecť, ale nemajú kam. Nič z toho mi srdce nezraní. Položila som ho na lopatky a už mi nemal kam utiecť. Chcela som ho zabiť, mala som tú túžbu zabiť niekoho kto pochybuje o mojej moci a právomoci. Som alfa a bude ma poslúchať či chce a či nie. Nie som žiadna hračka, som pán, pán, ktorý vie zabíjať. Dokážem byť krvilačná, ale to si nevie nik predstaviť. Mala som sto chutí ho zabiť, aj by som to urobila ale niekto ma zhodil k zemi. Rozzúril ma, ani si nevie predstaviť ako som bola naštvaná. Postavila som sa zo zeme a zaprela do nôh ako lev. Milujem, môj postoj. Pozrela som sa m u do očí. Boli mi známe, ale odkiaľ. „Ale, Nix nám dospela,“ počula som ho iba ja. Vlci dokážu komunikovať aj keď sú prítomní s inými len blokujú svoje myšlienky. „Už nie som dávno malá,“ čo má za problém. Ukáže sa až teraz? Po tých troch rokoch? „Prečo si ma zastavil?“ nechápala som jeho čin. Nenechal ma len tak. „Vyhrala si, to ti musí stačiť, ak ho zabiješ, zabiješ kus svojej duše, je to tvoj vojak,“ vysvetľoval mi. Lenže kde by som ja niečomu chápala. Mne to musí vysvetliť po lopate. Nikto nevie kto to je. „Chýbal si mi,“ šepla som. Bola to pravda chýbal mi. Konečne je tu. Vidím ho tu, môžem ho objať, môžem si ho doberať, jednoducho to bez neho nebolo ono. Tie roky utekali a mne ostalo smutno, no zvykla som si. Obaja sme sa zmenili v človeka. Skočila som mu do náručia a objímali sme sa. Zovierala som ho v náručí, nechcela som ho pustiť ani za svet. Ako keby sme sa nevideli sto rokov. Jedno objatie všetko nenahradí. Potrebovala som ho ale nebol tu. „Nix, sestrička, môžeš ma pustiť?“ spýtal sa ma Cody (brat Nix). „Nikam ťa nepustím, chýbal si mi,“ stiekla mi po tvári slza. Pýtate sa to prečo? Lebo on je moja slabina, jedine on ma dokáže zastaviť. Mám ho rada. „Čo tu robíš?“ spýtala som sa. „Prišiel som za svojou alfou,“ usmial sa. Ja som jeho alfa? Musela som sa usmiať. „Sám veľký Cody sa vrátil“ zašepkal Mason. Je vidieť ako sa ho bojí. Klepe sa? On sa strachom trasie? Hlavou pozeral do zeme. Neverím, môj brat, každý sa ho bojí. To je mi ale novinka. Cody sa otočil k Austinovi. Podišiel k nemu a zavrčal. „Ako sa opovažuješ nesúhlasiť s alfou!“ zvolal. Austin ustúpil krok dozadu. Naozaj ho rešpektovali. „Tak kurvička má odvážneho brata,“ zamrmlal Niall. Toto už stačilo. Netrvalo dlho a už som bola na ňom. „Zopakuj to,“ zavrčala som. Z jeho úst vyšlo presne to čo povedal predtým. Nie som slaboch. Zabijem ho! Nikto ma tu nebude zhadzovať. Som drzá a mne sa to páči. Mala som chuť ho zabiť hneď. No lenže to si nemôžem dovoliť. Milujem ho, to áno, ale nenechám si toto od neho. Nie som kurva a ani nič čo ma stým spája. Môjho brata nebude nazývať nijako, nemá žiadne právo sa ku mne a aj k nemu tak správať. Nikdy s ním nebudem, ani nechcem. Pre mňa neexistuje. Nikdy ani nebude. Chcela som ho zabiť, ale nie, on bude trpieť ako nikdy pred tým. Pre mňa Cody znamená veľa. Viac ako si dokáže predstaviť.
Niall.
Neveril som vlastným ušiam jej brat sa normálne vyhráža. Nemá ani strach? Mason sa ho bojí, čo je to on zač? nejaký skurvysyn. Ha, ona je jeho sestra? Však sa bojí, dokonca ani mňa nedokáže zabiť. „Tak kurvička má odvážneho brata,“ zamrmlal som. Je to pravda, odvážny brat pf. Neviem ako ale zrazu som sa ocitol pod pazúrmi, biela beštia s hnedými fľakmi. Ona ma zložila? To je čo!? Vážne ma položila alfa? A k tomu žena? Myslel som si, že je po mne. Lenže ona ma začala trhať, hrýzť, bol som celý od krvi. Ale ona ma nezabila. Nechala ma na žive. „Toto je dôkaz toho, že sa ťa nebojím, budeš trpieť deň po dni, mne je jedno koľko si ma strážil, je mi jedno či ma máš rád a či nie, ale nabudúce ťa zabijem,“ vrčala, tak že sršali z nej blesky. Neveril som svojim ušiam či aj očiam. Nikdy som ju nevidel takto nasranú. Kývol som na chalanov a mi sme odišli.
Sadol som si na gauč, som v koncoch! Do p*če! Čo to urobila? Skončil som s ňou, nepomôžem jej aj keby som chcel. Budem na ňu pozerať pri jej smrti. Kam sa pominula tá moja láska k nej? Kde sa podela tá Nix, ktorá tu bola toľko rokov? Urobil som s nej monštrum. „Niall, si normálny? Znepriatelil si, si Vlkov, ktorých vedie Cody a ak ti to nedošlo oni sú dosť silní,!!“ vrieskal po mne Liam. Čo som komu urobil, ja nemám pokoj ani doma. Čo po mne vrieska. Ako som mohol byť tak sprostý? Ako som dovolil, aby sa mi vplietla do hlavy, do môjho srdca, lenže mám ego, ktoré sa zapne a nedá vypnúť. Musím každého štvať. Som pohŕdavý, každý ma musí počúvať. Som sebecký. „Sa maj na pozore, celý život si ju strážil a teraz ťa ona položila na lopatky,“ vravel Harry. Majú pravdu, lenže ja sa ňou nemienim zaoberať. Ona je moja minulosť. Čo bolo už nebude. Nemienim sa hrať na niečo čím nie som. Vždy som bol ten skurvysyn, ktorý bol egoista, baby som mal na jednu noc. Čo sa zmenilo? Všetko, moje poslanie bolo strážiť ju, nie som zas tak starý, ale vlk má asi tri roky toľko isto rokov. Teraz mám 20, ona 18. Stále vidím pred sebou jej úsmev. To všetko som mohol len vidieť, lenže teraz neuvidím ani to. Všetko sme si obaja navzájom zničili. Nechápem ako to všetko je, ale nejak sa to zvrtlo. Všetko je proti mne. Život sa mi prevrátil hore nohami. Zajtra je škola, jako sa teším.
Chalani odišli do svojich príbytkov, dokonca aj oni nastupujú zajtra do školy tiež. To jediné mi robí radosť, nebudem na problémy sám. Predsa som ich alfa, musia ma poslúchať.
Zaľahol som do postele a zaspal. Ráno som sa prebudil ako po opici. Uvedomil som si, že za hodinu mám školu. Postavil som sa nútene z postele a šiel do kúpeľne, kde som vykonal rannú hygienu. Potom som sa šiel obliecť. Naraňajkoval som sa a šiel do školy autom.
Dlho ani netrvalo a ja som sa ocitol v škole. Pred školou ma čakali chalani. Pridal som sa k nim a mohli sme vyraziť dnu. Každá jedna baba na nás mohla oči nechať. Prečo nie? Som preslávený sukničkár. Lenže nemám chuť na žiadnu, chcem len jednu. Ale čo, moja láska k nej je späť. Ona sa vždy vráti. A ako na zavolanie kráčala ku nám s jej pajácmi. Ostali sme stáť tvárou v tvár oproti sebe. Obaja sme neboli schopní ustúpiť. Nemám v pláne uhnúť a je mi to jedno, ale ja neuhnem ani na sekundu. Chalani sa na nás pozerali, čakali ktorý z nás uhne. Lenže to sa nedočkajú. Zavrčala, cítil som, že musím uhnúť, ale neviem prečo. Ja som sa cítil ako, ako vojak, ktorý musí počúvať generála. To nie je možné som alfa, nie neuhnem. Stále som bojoval so svojím svedomím a mozgom. Ale neuhol som, ani ona. To tu budeme do večera. „Niall, uhni jej z cesty,“ štekol Zayn. To malo byť čo? On mi porúča? Budem ho musieť lepšie naučiť ako sa má správať k svojej alfe. „Nie, neuhnem,“ odvetil som milo. Čo som ja pes? Nie som vlk, krvilačná beštia. „Zabúdaš, že aj ja som krvilačná beštia, lenže s takou schopnosťou že ja môžem čítať myšlienky,“ usmiala sa. Si robí p*ču?! No perfektne. „Je načase, aby ste si uhli z cesty navzájom,“ prerušil ticho Austin. Chlapec si trúfa, chcel som mu jednu jebnúť, keď ma v tom zastavila ruka. „Kurva!
