Myaterious 5
Nix
Ani sa na mňa nepozrel a odišiel. Niečo sa deje. Je iný, poznám ho, je sebaistý, ale dnes nie, bol iný. Pomalým krokom som kráčala k môjmu domu. Vošla som dnu a šla do obývačky za otcom a mamou. Pozreli sa na mňa. „ Je čas ti povedať pravdu,“ prehlásila mama a otec prikývol. Sadla som si na pohovku a čakala čo mi povedia. „ No, naša rodina pochádza z rodu vlkov. Chápem na nič také neveríš, no neverila si doposiaľ, stretla si vlka bieleho ako sneh odvážneho ako lev. Je to tvoj strážca, ak niekoho zabiješ alebo niečo on zomrie, ale ak sa medzi vami zrodí puto, tak on ostane žiť. V reálnom živote je človek, ktorý sa mení vo vlka iba ak chce“ dokončil oco. „ Ak bude ten správny čas, tak sa sama rozhodni, si zvedavá a to prinesie skazu vlkom, ktorí mu pomáhajú ochrániť teba, si výnimočná, využi svoju prefíkanosť,“ mrkla na mňa mama. Ako to, že ak niekoho zabijem alebo niečo tak môj ochranca zomrie. Ak sa medzi nami vytvorí puto? Tým myslela láska? Čiže som sa nezbláznila, môžem milovať vlka, ktorý neviem ani ako vyzerá. Nič nedáva zmysel, len tak to na mňa vybafli. Radšej som šla spať.
Niall
Zase som ju musel zachraňovať. To dievča riskuje, prečo? Ako ju taká volovina napadla? Ani som jej pozornosť nevenoval, som ňou posadnutý až príliš. „ Niall, tak ako si si užil záchranu?“ spýtal sa Liam. „ Ako o tom viete?“ nechápal som. „ Sledovali sme ťa, ona si ťa obľúbila, vravel som, že si ťa zamiluje,“ mrkol na mňa Harry. Je mi to totálne ukradnuté, zabije ma, to mi vezne môj život, ktorý je už teraz zničený. Nič iné nedokážem. Už nevládzem. Končím s jej ochranou, nemá to zmysel. Za chvíľu všetko odhalí a ja tu nebudem. Pomyslenie na smrť, všetko čo sa toho týka, nechcem na nič myslieť. „Niall, priznaj si, že si sa do nej zamiloval,“ povedal rázne Louis. „ Neviem, ja...... možno,“ koktal som. Naozaj som sa do nej zamiloval? Je to obyčajný človek, teda iba na pár dní. Je to pravda, milujem ju. Celé moje srdce si ukradla Nix. „ Vedel som to,“ usmial sa Harry. „ Dobre, milujem ju“ povedal som s úsmevom. S dobrým pocitom som zaľahol do postele a zaspal.
Ráno
Zobudil som sa skoršie ako keď idem do školy. Obliekol som sa a išiel do lesa. Kráčal som pomaly, aby som si usporiadal myšlienky. Naozaj ju milujem? Som toto vlastne ja? Som zákerný a tvrdý. Nemôžem sa zmeniť, ohrozím si život, vlastne ja tu dlho už nebudem.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
