Love you 1
28. 9. 2013
Pred pár hodinami som sa prisťahovala do Londýna. Dôvod presťahovania bola moja škola, a rodičia ma tu nechceli nechať sami, takže aj s mojou sestrou, ktorá je odo mňa o jeden rok mladšia sa sem presťahovali.
Večer som sa vybrala na prechádzku po Londýne, konkrétne po uliciach. Kráčala som po ulici, kde bolo veľmi veľa ľudí, aby sa mi niečo nestalo. Išla som okolo jedného baru, kde stálo veľmi veľa dievčat. Určite dajaká celebrita. Ignorovala som to a išla ďalej. Prechádzala som okolo dverí, ktoré sa zrazu otvorili a udreli ma. Spadla som na zem, keď som sa chytila za čelo, zistila som, že mi tečie krv.
„ Nevieš dávať pozor!“ vykríkla som. Chalan sa prestal rehotať a pozeral na mňa ako na vraha.
„ Prepáč, ja som nechcel,“ ospravedlňoval sa kučeravý chlapec.
„ Dávaj, pozor niekomu raz ublížiš,“ upokojovala som sa.
„ Ježiš, prepáč, odveziem ťa do nemocnice!“ vyhŕklo z kučeravého chlapca.
„ Si ožratý, v takom to stave nemôžeš šoférovať!“ karhala som ho.
Z vrecka si vytiahol mobil a niekomu volal. Povedal, nech rýchlo príde k baru, a vysvetlil mu čo sa stalo.
Odniekal mi je ten jeho hlas známi, kde som ho len počula. Nevedela som si spomenúť, len som na neho zazerala zamyslene. Všimol si to a taktiež si ma premeriaval od päty po vlasy. Lepšie som si ho obhliadla. Spomenula som si. Je to Harry Styles zo skupiny One direction. Nemienila som jačať ani nič podobné, pretože nás El už zoznámila, ale zjavne si ma nepamätá.
„ Hazzááá, kde si!“ kričal niekto. Pomaly sa ku nám približovali štyria chalani.
„ Jéje, to čo si jej urobil,“ zľakol sa Zayn. A všetci na mňa dlho pozerali.
„ To akože bude len na mňa čumeť, alebo mi pomôžete vstať?“ pozrela som sa na nich.
Všetci sa jeden na druhého pozreli a nevedeli čo majú robiť.
„ Ježiš, vy ste banda tupcov, ako môžete mať vy traja frajerky,“ čudovala som sa.
„ Hej!- to si vyprosíme!“ zreval Louis.
„ Nechajte ju, však kebyže jej pomôžete vstať, nič nepovie,“ prehovoril Niall a pomohol mi postaviť sa.
„ Ďakujem Niall, aspoň niekto je tu normálny,“ pozrela som sa škaredo na ostatných.
Tie ich výrazy ako keby som im niečo urobila. Za to si môžu sami. Ponúkli sa, že ma odvezú do nemocnice a ja som odmietala. Nakoniec sa Harry pozrel na mňa jeho nádhernými očami a ja som mu neodolala. Nakoniec som súhlasila.
Po ceste sa ma vypytovali samé hovadiny.
„ Počuj, si mi dáka povedomá, nevideli sme sa?“ spytoval sa Harry.
„ Jáj, videli sme sa raz,“ odvetila som mu.
„ Kde konkrétne nepamätám si to,“ vravel.
„ Na módnej prehliadke, El nás zoznámila,“ povedala som nasrato.
Všetci mlčali ako hrob. Nikto si ma nepamätá. Fakt banda úbožiakov. Čo boli ožratý? Jednak áno. Všetci vyzerali byť zamyslený. No pekne chudák El . Konečne sme sa dostavili do nemocnice. Doktori ma okamžite vzali, lebo chalanov poznali.
Doktor mi obviazal hlavu obväzom. Povedal, že to nič nie je a mohla som ísť domov. Bola som vychystaná na odchod, keď ma niekto chytil za rameno.
„ Ale čo?- chceš zdrhnúť?“ spýtal sa Louis.
„ Nie, ale musím ísť domov,“ povedala som.
„ Zaveziem ťa,“ ponúkol sa Harry.
„ Nie, prejdem sa,“ odmietla som.
„ Christina!- žiadne námietky!“ zavelil Louis.
„ Ó takže si si spomenul ako sa volám?“ zajasala som.
„ Viem ako sa voláš,“ odhováral Louis.
„ Louis, nerob sa,“ provokoval ho Harry.
„ Nerobím sa,“ odvrkol Tommo.
„ Dobre, tak pohnite!“ zvreskla som z diaľky.
KOMENTAR aspoň jeden
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
