One direction FOREVER!!!!

Dnes mám ísť s otcom do Londýna do štúdia. Vravel, že chalani majú menší problém z choreografiu na koncert, ktorý majú dnes. Síce chodím do školy ale aj vymýšľam choreografie pre spevákov. Tanec ma ohromne baví. Idem tam vlastne kvôli tomu, že ma otec poprosil o jednu choreografiu . Prečo nie, bude to pre mňa česť. Tak sme sa obaja nachystali. Otec ešte hľadal kľúče od jeho auta. Má lambordžíny. Nasadli sme do autíčka a vyrazili na cestu do Londýna. Cestou ma otec oboznamoval s povahami chalanom. Aby som si to ľahšie zapamätala skúsila som si vymyslieť nejaké prezývky. Čiže, kudrnáč, ten je zvrhlí, prúžok je moc zábavný, blondiak hladný a že vraj aj roztomilí. A samozrejme mi aj opísal Liama, ten je z nich najnormálnejší, nakoniec mi ostal len Zayn, ten sa stará o svoj imidž. To si na chalanoch cením, pretože ma nebude buzerovať ako otec, keď si dlho upravujem vlasy a tak. Ale tak isto majú veľké egá. Nevadí, sranda bude. Zatiaľ si všetko pamätám. Po ťažkej ceste sme boli v Londýne. Zastavili sme na parkovisku a vystúpili z auta. Otec ho zamkol a mohli sme vyraziť. Nasledovala som ho, pretože som u nich v štúdiu ešte nebola. Pred dverami bolo veľmi veľa fanyniek. Radšej sme si s otcom trošku švihli, inak nás tam dodupú. „ Zlatko, choď za chalanmi, musím si niečo vybaviť,“ oznámila mi. Len som prikývla a odskackala do hlavnej sály. V strede hrali piaty dementi futbal. To sú naši chlapci. Ale ak to nevedia tu je zakázané hrať futbal. Za to, že sú hviezdy si nebudú dovoľovať čo chcú. „ Tu je futbal zakázaný!“ skríkla som na nich. Všetci sa otočili a pozerali na mňa. „ A čo si slepá už nie,“ povedal kučierka. To je to ego. „ A ty sa spamätaj inak ťa nahradím iným spevákom,“ vravela som vážne. Vypadal, že ide niečo povedať. „ Najprv si rozmysli čo povieš,“ dala som mu vražedný pohľad. Radšej sklapol. Ale kde by ma počúvli, radšej pokračovali. To ma vytočilo. Zobrala som šípku, neviem ani na čo tam bola. Hodila som ju po lopte a na prvý raz ju prepichla. Okamžite vyfučala. Kučierka sa každopádne nasrala a prišla ku mne. Pozeral na mňa ako na nepriateľa. To je to čo potrebujem. „ Čo si o sebe myslíš, že ak sem prídeš tak si tu môžeš robiť čo chceš!- nepatrí to tu tebe!“ hulákal. Na mňa tu nebude nikto hulákať to si vyprosím. Neovládla som sa a moja ruka skončila na jeho líci. Mal tam odtlačok mojej ruky. Normálne jeho tvár celá sčervenala. Tá zlosť. Ale ja sa viem biť, nemám problém uhodiť aj chlapa. Moja rana je silnejšia ako niekoho iného. Jeho ruka smerovala k mojej tvári ale nestihol, pretože som mu ju chytila a stlačila. „ Nabudúce si rozmysli ziapať po majiteľke štúdia,“ osopila som sa na neho. Prišiel otec. „ Harry, čo sa ti stalo?“ spýtal sa ho otec.