One direction FOREVER!!!!

PS: Ak sa niekto tešil na ďalšiu časť, je tu!!! Neviem či splnila vaše očakávania, ale možno áno. Možno mi tu nepíšete komentáre a trochu ma to aj mrzííí..... ale s tým ja nič nenarobím. Túto časť chcem venovať Domče, ktorá mi to komentuje, veľmi si to cením.

Layla

Vyrazila som napred, aby to nebolo nápadné. Nikto z bratovej skupiny a ani on sám nevie o Louisovi. Musím sa tváriť ako keby sa nič nestalo. Zvládnem to, musím, nič tým nestratím. Všetko tým získam. Nasadla som do auta a šla. Cesta netrvala dlho a už som bola pred domom Sheena. Stlačila som kľučku a vošla dnu. Nikde nikoho. Šla som po schodoch k nemu do izby a rovno k jeho zbraniam. Zobrala som si policajnú K9 (vymyslené). Zišla som zase dolu do obývačky. Sedel aj s Raynom na gauči. Kde je ostatok? Samozrejme, je piatok. Opatrne som prekĺzla za gauč a zbraň som mu namierila ku hlave tak, že sa hlavica dotkla jeho hlavy. Zdvihol ruky nad hlavu a Rayn sa otočil. Neveril vlastným očiam. „Padaj zapnúť svetlo,“ rozkázala som mu. Počúvol ma a postavil sa z gauča, jeho rukou stlačil vypínač a sadol si späť na gauč. „Načo je toto dobré?“ nechápal Sheen. Musela som sa zasmiať. „Dobre vieš, že ja som mala sedieť za hlavou gangu, dokonca ja tam aj budem sedieť,“ usmiala som sa na neho. Ono mi to nedá do neho nerýpať. Mám možnosti, tak prečo ich nevyužiť?  „Ty nikdy, len odrbávaš,“  znechutene vypľul Rayn. „No vieš, Sheen má papiere, ktoré to dokazujú,“ usmiala som sa zase. „Len ty ich nedostaneš,“ odpľul si. Zazvonil zvonček. „Rayn choď otvoriť!“ zvolala som. Šiel otvoriť a nejako sa tam zdržal. Tak som poslala Sheena a povedala mu nech hosťa pustia dnu. Ako som povedala tak aj urobili. Dnu vošiel Harry. Jasné kto iný. Nikoho schopnejšieho nemajú? Musíme si ho otestovať. Chalani si sadli celý nezvózny späť na svoje pôvodné miesto. Harry sa uškrnul a vytiahol zbraň. „Akoto, že ešte žijú?“ spýtal sa Harry. „Potrebujem tie dokumenty,“ oznámila som mu. Pekne to hráme, ani jeden z nich nevie pravdu. V ich očiach bol hnev, hnev, ktorý túži po odplate. Pohľady na nešťastie nezabíjajú. Život je tak krásny. Povedala som Harrymu, že musím ísť niečo zobrať. Šla som do pracovne. Na stole mal toľko papierov, nevedela som čo mám  zobrať. Nakoniec som zobrala ich kšefty, ktoré budem vybavovať ja. Sheen je silný, všetci sa ho boja a dobre vedia ako dopadnú ak nepočúvnu. Mal tam asi desať kšeftov tak polovicu som si zobrala. Našla som tam aj papiere od otca, ale tie hlavné tam chýbajú. Nevadí beriem aj ich. Potom som z vrecka vytiahla bombu, ale tá iba omráči nezabíja. To je tá škoda. Ako som schádzala po schodoch, tak som tú bombu nalepila na zábradlie. Poriadne som ju tam upevnila aby nespadla. Nastavila som ju na tri minúty. Dúfam, že to bude stačiť, inak sme v kely. Spustila som ju a bežala dolu k Harrymu. „Harry, dala som sem bombu máme tri minúty,“ šepla som mu. Prikývol. Otočili sme sa k nim. „Mi sa vrátime a ty padneš,“ precedil pomedzi zuby Harry. Bolo by to krásne pozorovať, ale je tu bomba. Chytila som Harolda za ruku a ťahala som ho von. Otvorili sme dvere a obaja utekali k jeho autu. Nasadli sme a vyrazili plnou parou v pred. Za nami šli ostatní v Louisovom aute. Počítala som posledné sekundy, zrazu sa ozval ulicou rachot. Samozrejme bomba vybuchla. Obaja sme sa začali smiať na plné hrdlá. Radosť je toto povolanie.

Vošli sme do domu a tam sa ešte väčšmi rozosmiali. Dnu vbehli chalani, ktorí na  nás hľadeli ako na divné bytosti. Posadali sme si do obývačky. „Poviete nám konečne čo sa stalo a čo to tam buchlo?“ spýtal sa Louis.  Musím mu to povedať. „Bomba, Harry? Kde mám zbraň?“ otočila som sa na neho.  „Tu,“ podal mi ju do rúk. Zobrala som si ju a zastrčila za len riflí. Chalani čumeli s otvorenou pusou. No čo, ako keby nevideli zbraň. „No museli sme dať bombu, papiere mám,“  odvetila som im. Chalani prikývli a potom sme začali skúmať tie papiere. Nič čo by sme potrebovali. Viem, že on to niekde má, ale kde. „Do piče! Viem, že to má, ale kde!“ nadávala som. Musím ich nájsť, kde to len môže byť. Musím to vypátrať nech to stojí čo chce. To nie je možné, prečo ja? Nech to pekne len skúsi a uvidí aká som mrcha. Všetko má svoje hranice a ja ich všetky prekonám. „Je čas na plán B,“ usmieval sa Harry. Ten chalan sa mi páči. „Toto je môj chlapec,“ usmiala som sa. Páči sa mi jeho zmýšľanie. Myslí hneď  dopredu. „Žiadny plán B nebude,“ prehovoril Louis. On si na mňa trúfa. Hm... Vážne si myslí, že ho obaja počúvneme. Nemožné, leva neskrotíš len  tak, musíš ho brzdiť, lenže on to nedokáže. Obaja sme prikývli na znak súhlasu, no ale to nemyslíme vážne.

Louis

Obaja mi prikývli, dobre  viem že si urobia po svojom. Ani jeden z nich nepremýšľa. Konajú a to bezhlavo. Obaja odišli niekam. Viem, že Layla do svojej izby a Harry do baru či kam. Jeho každodenný rituál, bar a štetka. On je na tých štetkách závislí. „Oni s tým neprestanú,“ povedal Niall. „To viem aj sám,“ odvetil som mu. Len čo s tým budeme robiť. Ona nie je jebnutá, práveže vie veci, ktoré nik iní nevie. Vie naše tajomstvá, ktoré vieme iba mi. Niečím je zvláštna, to ma na nej priťahuje. Ona je tak sexy, bože ja som z nej mimo. Môžem mať každú, ale ja chcem iba ju. Chcem cítiť jej pery, chcem ju cítiť v mojom náručí. Ja som sa zamiloval. „Bro, vyzeráš inak,“ zaujato na mňa hľadel Louis. „Je to láska, ktorá ho mení,“ usmial sa Liam. Jemu naozaj nič neubehne. „No, možno, no“ koktal som. Vyjadrovanie pravdy ide naozaj ťažko. „Louis Tomlinson sa nám zamiloval!“ zvolal Zayn a silno ma objal.  Kto by to povedal, láska je tak silná. Lenže to so mňa ešte nerobí žiadnu mäkkotu.